streda, 21. septembra 2011

Zmeny na mape sveta

Počiatky koloniálneho systému
Portugalsko- od 15. stor. postupovalo smerom na juh po pobreží Afriky, budovalo základne a v roku 1498 dosiahlo Indiu a rozšírili svoj vplyv v JV Ázii (Macao- kolónia). Zmluvou z Tordesillas v r. 1494 si so Španielskom rozdelili sféry vplyvu tzv. pápežským poludníkom (46 30´z.d.) a zmluvou zo Zaragozy ho predĺžila na druhú pologuľu. V 16. stor. založili v Južnej Amerike kolóniu Brazília. Portugalci mali tvrdý prístup k domorodému obyvateľstvu, bolo likvidované za účelom budovania plantáží. Brazília získala nezávislosť v roku 1822.
Španielsko- vďaka plavbe Kolumba do Ameriky (1492-1493) ovládli Španieli Strednú a časť Južnej Ameriky. Po plavbe F. Magalhaesa obsadzovali Tichomorie- Filipíny.  Hlavným záujmom bolo zlato a drahé kovy. Španieli vo veľkom migrovali do svojich kolónií až došlo k vzniku hispano-americkej kultúry. Vplyvom oslabovania postavenia Španielska v Európe postupne stratilo vplyv aj v kolóniách a v 19. stor. stratilo všetky svoje kolónie na území Ameriky.
Holandsko- obsadzovalo predovšetkým Karibik, malo niekoľko základní v Indii a hlavne v Indonézii- Holandská východná India. V Afrike založili kolóniu Kapsko, v Amerike Nový Amsterdam (1613, dnešný NY). 
Anglicko- koloniálna expanzia bola spočiatku v rukách súkromných spoločností (Britská východoindická spoločnosť), hlavným cieľom bola India, prenikli do vnútrozemia a eliminovali vplyv iných kolonizátorov. V Amerike sa sústredili na oblasť Severnej Ameriky, 1607 založili prvú osadu Jamestown (Virgínia), v roku 1620 puritáni založili kolóniu Nové Anglicko. Početní prisťahovalci decimovali pôvodné indiánske obyvateľstvo. V roku 1776 vyhlásilo nezávislosť 13 britských kolónií a vznikli USA. Briti sa zamerali na Austráliu- 1788 založili trestaneckú kolóniu. Británia sa stala najsilnejšou mocnosťou so silnou ekonomickou základňou (rozvoj priemyslu)
Francúzsko-vybudovalo základne v Afrike, obsadili ostrovy v Karibiku, v Južnej Amerike, presadzovali sa najmä v Kanade (1608 Quebec). Udržiavali s domorodcami priateľské vzťahy, obchodovali s kožušinami, mali málo kolonistov.
Rusko- rozširovalo pole pôsobnosti po súši smerom na Sibír až k Aljaške (Ruská Amerika), obsadené územia sa stávali priamo súčasťou Ruska


Vrchol koloniálneho systému
Rozvojom priemyslu (priemyselná revolúcia) boli potrebné nové zdroje nerastných surovín a nové odbytištia tovarov. Záujem sa preniesol do Ázie a Afriky.
V 80. rokoch 19. stor. boli stanovené sféry vplyvu v Afrike. Budovala sa infraštruktúra k náleziskám nerastných surovín a k plantážam. Investíce prevýšili zisky a kolónie sa stali vecou prestíže. 
Veľká Británia- bola najväčšou mocnosťou, dôležitá bola Britská India (textilný priemysel- export), v Číne mali Honkong, v Malajzii Singapur. V Južnej Afrike v Búrskych vojnách vybojovali územie a vytvorili Juhoafrickú úniu. V severnej Afrike obsadili Egypt a Suezský prieplav.
Francúzsko- kolonizovali Alžírsko, časť Tichomoria a kolónie boli otázkou prestíže.
Nemecko- malo kolónie v Afrike (Togo, Kamerun, Namíbia) ale stratili ich po 1. sv. vojne.
USA- kúpili v r. 1867 Aljašku od Ruska, obsadili Havajské ostrovy, Filipíny, Guam, Portoriko a posilnili vplyv na Kube.


Obdobie dekolonizácie
po 2. svetovej vojne boli koloniálne mocnosti vyčerpané, USA a ZSSR boli proti vytváraniu kolónií.
Veľká Británia nemala silu riešiť miestne konflikty, preto v roku 1947 opustila Indiu.Snažili sa vytvoriť z kolónií "sesterské krajiny" v rámci Commonwealthu. V 60. rokoch získavali postupne nezávislosť africké krajiny. V týchto vznikali spory medzi domorodými obyvateľmi navzájom,ale aj medzi bielymi osadníkmi a černochmi (apartheid v JAR). Poslednou opustenou britskou kolóniou bol Honkong v r. 1997.
Francúzsko si chcelo udržať kolónie aj po 2. sv. vojne. Viedli boje vo Vietname (1945-1954), a v Alžírsku. V roku 1960 rýchlo dekolonizovali svoje africké kolónie (rok Afriky), ktoré upadli do vnútornej krízy a dlho sa zmietali vo vnútorných nepokojoch.
USA sa vzdali väčšiny svojich území.
Vytvorenie Severnej a Južnej Kórei, vojna  1949-1953 (MASH)
1952 obsadenie autonómneho Tibetu Čínou.
Vojna vo Vietname- zjednotenie Južného a  Severného Vietnamu ako komunistickej krajiny.
1948- vznik štátu Izrael, ktorý v r. 1967 po vojne rozšíril svoje územie.

Prelom 20. a 21. storočia
rozpad komunistického bloku v r. 1989-1990- rozpad Československa, ZSSR, zjednotenie Nemecka
rozpad Juhoslávie
1993 vznik Eritrei
2006 nezávislosť Čierna Hora
2011 Južný Sudán


Podľa: Gurňák, Blažík, Lauko: Úvod do politickej a regionálnej geografie, UK, Bratislava, 2002




utorok, 20. septembra 2011

Mapy SR

slepá mapa geomorfologickýxh celkov
geomorfologické celky SR (http://www.herber.webz.cz/www_slovakia/geomorfologie.html)

okresy SR






rieky SR

slepá mapa riečnej siete SR (www.infovek.sk)

pondelok, 19. septembra 2011

Medzinárodné organizácie

OSN-Organizácia spojených národov (UN)





založená v roku 1945. Hlavným cieľom je udržiavanie svetového mieru a bezpečnosti a rozvíjanie spolupráce medzi národmi.
V súčasnosti má 193 členských štátov.
pridružené organizácie: UNESCO, FAO, IAEA, WTO, UNICEF
Hlavné orgány OSN: Valné zhromaždenie- zhromaždenie všetkých členov
Bezpečnostná rada- 5 stálych členov (USA, Rusko, Veľká británie, Francúzsko, Čína) s právom veta+ 10 nestálych volených na 2 roky
sekretariát OSN s generálnym tajomníkom (Pan Ki-Mun)
Sídla New York, Ženeva, Viedeň 
http://www.un.org/en/


NATO- Severoatlantická aliancia, vojensko-politická organizácia založená v roku 1949. Havné sídlo Brusel. 
členovia: Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Francúzsko, Dánsko, Island, Nórsko, Taliansko, Portugalsko, Veľká Británia, Kanada, USA. 
od r. 1952 Grécko a Turecko, od 1955 Nemecko (západné), 1982 Španielsko, 1999 Česko, Poľsko, Maďarsko, 2004 Slovensko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Slovinsko, Rumunsko, Bulharsko, 2009 Albánsko, Chorvátsko.

Varšavská zmluva- 1955-1991- obranné spoločenstvo socialistických krajín pred hrozbou NATO



Európska únia- pôvodne hospodárska integrácia- Rímske zmluvy 1957, 1958 EHS- Európske hospodárske spoločenstvo (zakladajúci členovia Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko) 1967- ES-Európske spoločenstvo- rozšírenie o politickú integráciu
1973- Veľká Británia, Írsko, Dánsko
1981 Grécko, 1986 Španielsko a Portugalsko
1992-93 Maastrichtská zmluva
1995 Rakúsko, Švédsko, Fínsko
2002- EURO
1.5.2004 Slovensko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Česko, Maďarsko, Slovinsko, Malta, Cyprus
2007 Bulharsko, Rumunsko
2013 Chorvátsko
2009 Lisabonská zmluva

  1. politické kritériá: kandidátska krajina musí mať stabilné inštitúcie zaisťujúce demokraciu, právny štát, dodržiavanie ľudských práv a práv menšín
  2. ekonomické kritériá: krajina musí mať fungujúcu trhovú ekonomiku schopnú sa vysporiadať s konkurenčnými tlakmi vo vnútri únie.
  3. kritériá prijatia acquis communautaire: krajina musí byť schopná prijať záväzky vyplývajúce z členstva, vrátane politických a hospodárskych cieľov a menovej únie.
Základné inštitúcie:
Európska rada- tvorená hlavami členských štátov- určuje základné politické smerovanie EÚ

Rada Európskej únie- Rada ministrov- legislatívne a výkonné právomoci
Európska komisia- "vláda únie", dbá na dodržiavanie zmluva  záväzkov, sídlo Brusel
Európsky parlament- legislatívny orgán, volený priamo, sídla Brusel a Štrasburg, sekretariát je v Luxemburgu
Európsky súdny dvor, sídlo Luxemburg

Iné organizácie
Commonwealth- združuje bývalé britské kolónie a Veľkú Britániu
Organizácia africkej jednoty (OAJ)
Arabská liga
V4- Visegradska skupina- Poľsko, Česko, Maďarsko, Slovensko- presadzovanie spoločných záujmov v EU
OPEC- organizácia krajín vyvážajúcich ropu
NAFTA- Severoamerická zóna voľného obchodu (USA, Kanada, Mexiko)
MERCOSUR- spoločný trh krajín Južnej Ameriky (Argentína, Uruguaj, Brazília, Paraguaj)
CARICOM- karibský spoločný trh
ASEAN- Združenie krajín JV Ázie
APEC- ASEAN+ Kanada, Rusko, Japonsko, Južná Kórea, Austrália, Nový Zéland= Rada pre ekonomickú spoluprácu Ázie a Tichomoria
G8- združuje 7 najvyspelejších krajín sveta (USA, Nemecko, Japonsko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko a Kanada)a Rusko


Podľa: Gurňák, Blažík, Lauko: Úvod do politickej a regionálnej geografie, UK, Bratislava, 2002

nedeľa, 11. septembra 2011

regionálna geografia- úvod- štát, hranice

štát- priestor ohraničený hranicami a vyznačujúci sa pevnou vnútornou organizáciou (Barbag, 1987, in Gurňák a kol. 2005)

atribúty štátu: štátne územie, obyvateľstvo štátu, štátne hranice, politický, ekonomický a komunikačný systém

územie štátu je základným atribútom štátu, je geografickým priestorom, v ktorom je vykonávaná štátna moc a ktorý spadá pod jurisdikciu daného štátu: suchozemské územie, teritoriálne vody, geologický podklad, vzdušný priestor

nadobudnutie územia: a)primárne- formou prvotnej okupácie v minulosti, alebo formou prírodného alebo umelého prírastku (vznik nových ostrovov)
b) odvodene- cesia (postúpenie územia doterajším štátom štátu inému formou medzinárodnej zmluvy, Jarovce, Rusovce, Čuňovo), adjudikácia (nadobudnutie štátneho územia na základe rozhodnutia medzinárodného orgánu), vydržanie, anexia

Formy štátu podľa predstaviteľov:

monarchia- a) absolutistická  napr. Saudská Arábia, Kuvajt, Omán, Bhután, Vatikán
b) konštitučná-  panovník má právo spolurozhodovania a vláda je zodpovedná monarchovi napr .Kambodža
c) parlamentná-  plne demokratická, panovník má len reprezentatívnu funkciu napr. Japonsko, Thajsko, všetky európske okrem Vatikánu 

republika-  hlavou štátu je prezident, nositelia štátnej moci sú volení (parlament-legislatíva, vláda-  exekutíva, súdnictvo - judikatíva)
a) parlamentná rebublika- Slovensko, Nemecko, rakúsko, Poľsko
b) prezidentská republika- výkonná moc v rukách prezidenta, má kompetencie predsedu vlády: USA, Mexiko, Brazília
c) parlamentno-prezidentská republika-  výrazne posilnené kompetencie prezidenta, má právo rozpustiť parlament, ovláda vládu, Rusko, francúzsko

diktatúra- vznikajú po štátnych prevratoch, kedy je pozastavená platnosť ústavy a činosť štátnych orgánov

štátna hranica- zmluvne stanovená línia na mapách a v teréne, ktorá odďeľuje územia dvoch suverénnych štátov

typy hraníc: 
a) morské - problematika teritoriálnych vôd
b) suchozemské- prírodné (horské chrbáty, riečne (stredom reiky pri nesplavných rokoch, po prúdnici v splavnom toku, alebo po brehu), púštne)
umelé- etnické, historické, geometrické (špecifická skupina astronomické)

špecifické hraničné situácie:
enkláva- štátne územie štátu A leži obklopené územím štátu B
poloenkláva- enkláva disponujúca prístupom k moru (MOnako, 
exkláva
koridor

štvrtok, 8. septembra 2011

Témy na referát - všeobecná geografia (Q A, 1.A, 3.B)

1. Geocaching
2. Cesty človeka do vesmíru
3. Hurikány a tajfúny
4. Najväčšie rieky sveta
5. Najväčšie katastrofy (výbuchy sopiek, zemetrasenia)
6. Chránené zvieratá a rastliny


Len pre Q.A, 3.B
1. Migrácie obyvateľov
2. Kresťanstvo
3. Islam
4. Budhizmus
5. Najväčšie mestá sveta

zoznam tém na referát z regionálnej geografie

Štát/oblasť
Nemecko
Alpské štáty
Česká republika
Poľsko
Maďarsko
Francúzsko
Benelux
Veľká Británia a Írsko
Severná Európa
Španielsko a Portugalsko
Taliansko
Balkán I.
Balkán II.
Rusko
Východná Európa
Austrália
Severná Afrika
Východná Afrika
Západná a stredná Afrika
Južná Afrika
USA
Kanada
Stredná Amerika
Karibik
Brazília
Laplatská oblasť
Andská oblasť
India
Južná Ázia
JV Ázia
Čína
Japonsko

geografia úvod

geografia= zemepis je vedná disciplína, ktorá skúma krajinu, procesy a vzťahy, ktoré v nej prebiehajú. je syntézou viacerých vedných disciplín ako napr. geológia, biológia, environmentalistika, sociológia......
mapa: pavlovská asi 25 tis.pr.n.l. na mamuťom kle na južnej Morave
kartografia= náuka o mapách
Eratosthénes- dielo Geografika 2-3 stor. pr.n.l- vyčlenil geografiu ako samostatnú vednú disciplínu
arabskí geografi: al Idrísi, Al Chvarizmi, ibn Batuta
rozvoj gegorafie v Európe až po "veľkých" objavoch- Krištof Kolumbus, Vasco de Gama, Fernao Magalhaes- v tomto období predovšetkým cestopisy
geografia ako moderná veda od 19. stor. Alexander von Humboldt, Karl Ritter, Friedrich Ratzel
slovenskí a  českí cestovatelia: Zikmund a Hanzelka, František Kele, Pavol Barabáš, Ľubo Felner

krajina: ľubovoľná časť zemského povrchu, ktorá obsahu časti všetkých geosfér
geosféry: prírodné-fyzickogeografické- litosféra, hydrosféra, atmosféra, pedosféra, biosféra
humánogeografické- človek a jeho činnosti

Načo nám je geografia:
- naučí nás pracovať s atlasom
-pochopiť vzájomné vzťahy v krajine a jej fungovanie so zreteľom na človeka
- pracovať so zdrojmi informácií
- vidieť súvislosti v aktuálnych udalostiach
- poznať a vnímať svoje životné prostredie
- vedieť vysvetliť prírodné javy a procesy, identifikovať javy, ktoré človeka ohrozujú
- poznať Zem a vesmír
- vedieť viac o štátoch sveta s Slovensku
- poznať kultúru iných národov
- orientovať sa v geopolitike a problémoch sveta
- chápať v súvislostiach

funkcie geografie: poznávacia, vzdelávacia, praktická

(podľa Bizubová a kol: Geografia pre 1. ročník gymnázií)

Odporúčané zdroje k referátom

Bateman, G., Egan, V. (1999) Encyklopedie Zemepis sveta, Columbus Praha
Kolektív (2003) Lexikón zemí, Fortuna Print, Praha
Korec, P. Zubrický, G.(1996) Krajiny Zeme, 1. 2. Bratislava


wikipedia.org
zemepis.sk
encyklopedia.sme.sk
cia.gov/library
google.com

časopisy Lide a Zeme
Forbes
Geo
Geografia
Zemepis sveta